Poloha, podnebie

Mapa POLOHA TALIANSKA

Taliansko le┼ż├ş na ├║zem├ş ju┼żnej Eur├│py na Apeninskom polostrove. K jeho ├║zemiu patria aj ostrovy Sic├şlia, Sard├şnia, Elba, Capri, Tremiti a Ischia. Geografick├í poloha: Ju┼żn├í Eur├│pa, 43┬░58┬┤S┼á, 11┬░14┬┤VD, Apeninsk├Ż polostrov.

Pr├şrodn├Ż charakter

Pohorie POVRCH

Taliansko je preva┼żne hornat├í krajina, na severe sa vyp├şnaj├║ ─Źlenit├ę p├ísma ├ülp (na jej hranici s Franc├║zskom le┼ż├ş najvy┼í┼í├ş vrch Eur├│py, Mont Blanc, s v├Ż┼íkou 4 810 m n. m.) s mnoh├Żmi ─żadovcami.
Alpy sa zva┼żuj├║ do P├ídskej n├ş┼żiny, ktor├í sa del├ş na ┼ítyri ─Źasti: Piemontsk├í na z├ípade, Lombardsk├í v strede, Ben├ítska na v├Żchode a Emili├ínsku na juhu.
Vn├║torn├║ os polostrova tvoria Apeniny, ktor├ę sa vyzna─Źuj├║ seizmickou a sope─Źnou ─Źinnos┼ąou. Apeniny sa delia na severn├ę (Lig├║rske a Etrusk├ę), R├şmske Apeniny (Abruzzy) a ju┼żn├ę, ktor├ę reprezentuj├║ Neapolsk├ę a Kalabersk├ę Apeniny. Ostrovy s├║ hornat├ę s ─Źinn├Żmi sopkami (napr. Etna, Stromboli a Vesuvio)


PODNEBIE

Podnebie je preva┼żne subtropick├ę stredomorsk├ę, na severe v P├ídskej n├ş┼żine prech├ídza k miernemu s hor├║cim such├Żm letom a miernej┼íou zimou. V hor├ích je drsn├ę vysokohorsk├ę podnebie, kde ro─Źn├ę zr├í┼żky dosahuj├║ 1 000 a┼ż 2 000 mm.


VODSTVO

Medzi najv├Żznamnej┼íie rieky patr├ş 652 km rieka P├íd, rieky Adige, Tiber (pretek├í cez R├şm) a Arno.
Zn├íme jazer├í: Garda, Maggiore, Lugano, Trasimeno a Bolsensk├ę jazero.