Numizmatix

    Na tejto stránke sa dozviete zaujímavosti zo sveta mincí. Nakúpite, vymeníte len na...   Numizmatix

  spať na hlavnú stránku


Slovenský štát 1939-1945

Rozloha – 38 055 km²

Počet obyvateľov – 2 655 053

Existencia: 14. marec 1939 – 8. máj 1945

Prezident – Jozef Tiso

Po vzniku Slovenskej republiky 14.3.1939 bolo nutné ustanoviť i novú, vlastnú slovenskú menu, ktorá mala vystriedať dovtedajšiu
československú korunu. Istý čas boli v obehu staré československé koruny, pokým ich nenahradila Koruna slovenská (Ks).
Prvými mincami novej meny, vyrazenými a danými do obehu už v roku 1939 bol 10 haliernik zo zliatiny medi a zinku s vyobrazením
Bratislavy s hradom a podhradím a 5 korunová niklová minca na rube s portrétom otca národa – Andreja Hlinku a heslom: „Za Boha
život, za národ slobodu!“ Na všetkých minciach bol reverz rovnaký – slovenský štátny znak s nápisom „Slovenská republika“ a
letopočtom razby.Razba mincí novej meny sa naplno rozbehla v roku 1940. Do obehu tak pribudol 20 haliernik zo zliatiny medi
a zinku na rube s Nitrianskym hradom. Na 50 halierniku zo zliatiny medi a niklu bol naopak vyobrazený pluh s brázdou. Z toho
istého materiálu bola vyhotovená aj 1 Koruna slovenská. V roku 1942 bol vyrazený v náklade len 1 milión kusov aj 5 haliernik
zo zinku, s priemerom len 16 mm a hmotnosťou len 0,96 gramu. Paradoxne, táto minca je pre svoj malý výskyt, ako aj problematickosť
zachovalosti (zinok oxiduje) pomerne vzácna a jej cena pri dobrej zachovalosti presahuje u zberateľov i 500 bývalých Sk.
Od roku 1942 sa začali raziť 20 a 50 halierniky z hliníka.

V roku 1941 bola do obehu uvedená 20 korunová strieborná minca s vyobrazením vierozvestcov Sv. Cyrila a Sv. Metoda na rube mince.
Pri nich stojaci malý kostolík je pre zberateľov zaujímavý, pretože ak sa na jeho veži nachádza dvojkríž, namiesto obyčajného
kríža, minca má troj až štvornásobnú cenu (závisí od zachovalosti mince), v porovnaní s mincou bez dvojkríža. 10ksV roku 1944
bola daná do obehu aj 10 korunová strieborná minca s vyobrazením kniežaťa Pribinu a v pozadí s bojovníkom s mečom a biskupom
držiacim miniatúru chrámu. Aj v tomto prípade je pre zberateľov zaujímavý vyobrazený chrám – v prípade, ak sa na jeho veži
nenachádza kríž, minca je o čosi vzácnejšia. Uvedenie strieborných mincí do obehu v čase vojny si nedovolil a ani nemohol
žiaden štát v Európe. V Protektoráte Čechy a Morava boli po celý čas všetky mince z nevábneho zinku, dokonca i v Nemecku boli
mince len z hliníka a zinku. V Maďarsku boli drobné mince zo železa, väčšie z hliníka, dokonca i pamätné mince bolo Maďarsko
nútené raziť z hliníka! Aj preto bola Koruna slovenská obľúbeným a dôveryhodným platidlom, nazývaným „Dunajský dolár.“ Jej kurz
bol voči nemeckej ríšskej marke 2:1, k českej protektorátnej korune až 1:10 (t.j. za 1 Korunu slovenskú sa dalo vymeniť až 10 českých
korún)!

Pamätné mince sa razili taktiež. Takouto bola strieborná 20 koruna vydaná na počesť zvolenia Dr. Jozefa Tisa za prezidenta SR
v náklade 200 000 ks, vďaka čomu je pomerne hodnotná. Na jej rube bol vyobrazený pán prezident snápisom dookola: „Dr. Jozef Tiso – prvý
prezident Slovenskej republiky – 26.10.1939.“ pamet20V deň zvolenia odovzdali pracovníci Kremnickej mincovne ako dar prezidentovi, takúto
mincu vyrazenú zo zlata. Išlo o jediný kus a teda raritu. Osud mince však nie je známy.14. marca 1944 bola vyrazená pamätná minca
pri príležitosti 5. výroči a vzniku SR. Svojím výzorom kopírovala 20 korunu z roku 1939, len bola o niečo väčšia a o 1,5 gramu
ťažšia. Zmenil sa i nápis okolo pána prezidenta na: „Verní sebe – svorne napred! – 1939 – 14.III. – 1944.“ Bola vydaná v objeme
2 milióny kusov.

Kuriozitou bola razba československých zlatých dukátov (razili sa v rokoch 1923 – 1938 ako obchodndukáté mince v kvalite Au 986/1000).
17. júla 1939 boli v Kremnickej mincovni razené pre potreby Slovenského štátu pôvodné československé dukáty s razidlom s
letopočtom 1938 (s výnimkou jednodukátu – 1939). Keďže počet razených dukátov jednotlivých nominálnych hodnôt nepresiahol
ani 300 ks, sú veľmi vzácne (hodnota cca 20 000 – 60 000 bývalých Sk) a medzi obyčajnými zberateľmi sa prakticky nevyskytujú.

Slovenské mince si za vojny zachovali výtvarnú i technickú úroveň platidiel z mierových čias, čo sa o minciach okolitých krajín
povedať nedá. Tie totiž buď odzrkadľovali tvrdú realitu okupácie, alebo vojny. Zostanú trvalou pamiatkou na pomery a prosperitu
v Slovenskej republike v rokoch 1939 – 1945.

Ladislav Rybárik, 2015

ladislav.rybarik@gmail.com