hametami stafford

Výchova šteňaťa "bojového plemena"

Výber šteňaťa bojových psov

Pozri videá šteňata hametami stafford

Je veľmi dôležité poznať jeho rodičia a povahy rodičov. U bojových plemien je to snáď ešte dôležitejšie než u ostatných rás psov. Solídny majitelia vám podajú pravdivé informácie a aj tak je dobré rodičia vidieť a ich informácie si overiť (ako reagujú na ľudí, ako na ostatné psy a zvieratá, ...). Keď máte možnosť si vybrať zo šteniat, vyberajte to najmenej agresívne a najpokojnejšie, ale musí byť nebojácne a nebázlivé! Ako zistiť, ktoré má tieto vlastnosti? Buď si so sebou vezmete odborníka alebo chvíľku pozorujte šteňatá ako si hrajú a ako sa každé chová, vstúpte aj do ich hry a to, čo je z nich najpokojnejšie si vezmite stranou samotné a skúste u vedľa neho upustiť kľúče, zatlieskať

Výchova šteňaťa

čo je dôležité u bojových psov, musíte šteňa zoznamovať s okolím, s ľuďmi, s ostatným psi aj inými zvieratami a to už od šteňaťa. Musíte si vyberať ale taká zvieratá, ktoré šteňaťu neublíži! Akonáhle šteňa bude mať zlú skúsenosť napr. S mačkou (sekne ho pazúrikom) v dospelosti by im mohlo veľmi ubližovať. To isté sa psov. Nevadí, keď dospelý pes po šteniatku vyjde, ale nesmie mu ublížiť. Znovu odporúčam zoznamovať šteňa len s takými psami, ktoré budete poznať ao ktorých viete, že šteňaťu neublíži. Čím lepšie bude mať šteňa vzťah k ostatným zvieratám a k ľuďom, tým lepšie. Choďte s ním k ľuďom, na miesta, kde je hluk, po ceste, tam, kde jazdia cyklisti, ... proste všade, aby si zvyklo na rôzne prostredia. Väčšina bojových psov strach z neznámeho nemá. Majú v sebe veľkú odvahu a oddanosť ľuďom - svojmu pánovi. Keby predsa len ste na ňom videli, že mu je niečo nepríjemné, alebo že sa niečoho bojí, nikdy ho nenúťte násilím! K obávanej veci s ním pomaly choďte, hovorte na neho, dávajte mu maškrty a uvidíte, že po čase strach prejde. Rozprávanie na šteňa aj na dospelého psa je veľmi dôležité, hovorte na neho, hladkajte ho, uplácajte ho maškrtou čo najviac (nemyslím tým, aby ste ho přežírali a rozmaznávali, ale za každý splnenú úlohu alebo za každú radosť, ktorú vám šteňa urobí by mala nasledovať veľká pochvala). Je lepšie pre canisterapiu, keď šteňa máte doma. Je potom pokojnejšia a menej reaguje na cudzích ľudí, veci a hlavne, je stále s vami.

Výcvik šteňaťa stafforda

od mala šteňa vychovávajte a cvičte. Hlavné je dôslednosť (ako u všetkých rás). To, čo nechcete aby robilo ako dospelé, neučte šteňa ani ako malé. Napr. spanie v posteli, na gauči, .... Malé šteniatko je tak krásne vziať so sebou do postele alebo na gauč, je príjemné, keď sa k vám túli! Pozor! Keď pes bude veľký, ťažko mu vysvetlíte, že už nie je malé šteňa a že k vám nesmie alebo že púšťa chlpy atď. Odnaučiť skákať psa na gauč alebo do postele je potom zložitejšie a keď ho za to budete ešte trestať, môžete si s ním narušiť krásny vzťah, ktorý ste do teraz mali! Taky je dôležité ho neučiť skákať a okusovať - ​​u šteniatka to tak nevadí, ale u dospelého psa je to veľmi nepríjemné! Predstavte si, že k vám príde návšteva a váš pes (bojové rasy) sa na návštevu vrhne, začne po nej skákať a okusovať ju a oblizovať. Vy psovi vynadáte, prípadne ho potrestáte a to je chyba! Prečo ste ho to učili, alebo mu to dovoľovali, keď bol šteňa? Pes nechápe, za čo ho trestáte, keď ste mu to dovolili. Tiež je dobré ho učiť už od šteňaťa brať opatrne maškrty a to ako z dlane, tak zo špičiek prstov. Osobne to robím tak, že pri dávaní pamlsku dám povel "OPATRNE" a dám maškrtu šteňaťu, až keď si ho vezme jazykom alebo jemne zubami. Je jasné, že zo začiatku nebude vedieť, čo po ňom chcete, ale časom to zistí a bude sa snažiť, aby maškrtu vzal naozaj jemne a opatrne. Opatrne ho musí brať aj ako odmenu u výcviku (dôslednosť). Je dobré, so šteňaťom hneď, ako je to možné, začať hodiť do psej školy alebo na cvičisko. Psie školu si ale starostlivo vyberajte a priamo cvičiteľom povedzte, že pes sa bude učiť len základné poslušnosť s tým, že chcete aby z neho bol pes canisterapeutický.

Obranu nerobte, šteňa by sa mohlo naučiť byť agresívnejší - aj keď obrana by mala slúžiť len pre zdvihnutie sebavedomia psa, ale bojovej rasy sú na agresivitu trošku chytlavější. Dobrý cvičiteľ by mal poznať dobre aj myslenie psa a dopredu vedieť, ako ktorý pes zareaguje a ako psa vycvičiť. Tam, kde sa psom nedávajú maškrty a pes sa cvičí formou trestania, tam nechoďte, to nie je dobrý psie cvičák. Pes by mal mať vo svojom pánovi oporu a mal by ho počúvať z lásky a nie preto, že sa svojho pána bojí. Predstavy tipu: "Je to bojová rasa a má znížený prah bolesti, tak sa musí viac a tvrdšie trestať." Sú úplne mylné! Pes, aj keď to je bojová rasa, je na potrestanie rovnako citlivý ako akýkoľvek iný pes. Spozná na vás, že sa hneváte a vynadaní či vyťahaniu za kožu za krkom znáša rovnako ako ostatné psy. Síce ho to toľko nebolí, ale je mu to veľmi nepríjemné a dlho si to pamätá. Pes spozná aj na hlase, že urobil niečo zle - mám tú skúsenosť, že keď som začínala vychovávať a cvičiť svojho psa, tak úplne stačilo na neho zvýšiť mierne hlas alebo zakričať a pes sa tváril a správal, ako by som ho potrestala najmenej korbáčovaniu. Hlavné je DÔSLEDNOSŤ!

hametami stafford