Zvolenský zámok fermáža





Prečítajte si históriu zámku (Zvolen fermáža)

Prečítajte si súčasnosť zámku (Zvolen fermáža)



História

Národná kultúrna pamiatka. Stavba na pôdoryse pravidelného obdĺžnika má štyri krídala a okolo ústredného dvora stojí na miernom návrší. Bola vybudovaná ako gotický poľovnícky zámok typu talianskych mestských palácov v rokoch 1370 - 1382 pre uhorského kráľa Ľudovíta I.(Veľkého) z rodu Anjouovcov

Zvolenský zámok zblízkaPôvodný štvorkrídlový objekt dal postaviť kráľ Ľudovít I. Veľký pravdepodobne v rokoch 1360-82 na mieste malého kostola. V roku 1424 daroval hrad (aj zvolenskú župu) kráľ Žigmund svojej manželke Barbore. V rokoch 1440-1450 a 1453-1462 bol hrad sídlom Jána Jiskru. V r.1462 po dohode s kráľom Jiskrove vojská hrad opustili a hrad pripadol znovu kráľovi. V roku 1490 ho spolu s banskými mestami a Zvolenskou župou dostala kráľovná Beatrix. Neskôr bola vlastníkom hradu bohatá rodina Thurzovcov, ktorí v r.1490-1510 vybudovali aj vonkajšie opevnenie s baštami a taktiež aj kapitánsky dom. Pri renesančnej prestavbe v r.1548 odstránili horné časti oboch veží a v nadstavbe paláca vytvorili dve podlažia palebných pozícií.

Nádvorie Zvolenského zámkuBlížiace sa Turecké nebezpečenstvo si vyžiadalo ďalšie posilnenie hradu a to mohutným delovým bastiónom na západnej strane. Po ústupe Turkov význam pevnosti poklesol a hrad sa v r.1605 dostáva do rúk Štefana Bočkaja a v r.1619 Gabriela Bethlena. O pár rokov neskôr, v r.1626, hrad vlastnili Eszterházyovci, ktorí ho prebudovali na šľachtické sídlo. Turecké vojská sa k hradu dostali len zriedkakedy, avšak v r.1644 hrad obsadil Juraj I. Rákoczi a v r.1678 hrad bez boja odovzdali Imrichovi Thokolymu. V r.1682 sa k hradbám dostávajú povstalci, až kým ich v r.1703 nevyhnali cisárske vojská na čele s generálom Schlickom. V novembri 1703 sa pri hrade objavil Mikuláš Bercsényi s asi 15 tisíc vojakmi. Proti nemu sa postavilo cisárske vojsko Šimona Forgácha. Po krutej bitke sa zvyšok cisárskeho vojska uzatvoril v hrade, odkiaľ gróf Forgách v noci tajne utiekol. Hrad potom obsadili Bercsényiho povstalecké vojská a vlastnili ho až do r.1708, keď už Turci boli na celom území na ústupe. Keď sídlo župy preniesli zo Zvolena do Banskej Bystrice, stratil hrad svoj niekdajší význam a keď ho štát v roku 1805 odkúpil, slúžil na rôzne účely - kasárne, úrady, školy, sklady. V rokoch 1894-1906 hrad opravili pod vedením uhorskej pamiatkovej komisie. Po r.1956 došlo k rozsiahlej pamiatkovej obnove, ktorá Zvolenskému hradu vrátila goticko-renesančnú podobu.

Súčasnosť

V súčasnosti využíva priestory zámku Slovenská národná galéria pre svoju trvalú expozíciu. Výstava s názvom Lapidárium gotického umenia, nainštalovaná na prízemí, zhromažďuje architektonické fragmenty a kamenné články zámku, ako aj zámockej kaplnky zo 14. storočia, transfery nástenných malieb z bývalej zvolenskej fary z polovice 15. storočia. Sú tu inštalované kópie a faksimilné odliatky diel viacerých najvýznamnejších drevorezieb Majstra Pavla z Levoče. V expozícii Staré európske umenie na prvom poschodí sú prezentované výberové kolekcie maliarskych škôl - talianskej, francúzskej, flámskej, holandskej a nemeckej proveniencie zo 16. - 18. storočia. Na druhom poschodí sa nachádza expozícia Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene s názvom Z histórie Zvolena. Okrem toho sa tu pravidelne konajú ďalšie výstavy. V zámockej kaplnke na východnej strane nádvoria sa konávajú rímskokatolícke, gréckokatolícke a pravoslávne bohoslužby, ale aj koncerty a sobáše. Ako sobášna sieň slúži aj rytierska sieň v severozápadnej časti nádvoria. Okrem toho sa tu konáva aj privítanie detí do života a odovzdávanie ocenení za darcovstvo krvi. V kráľovskej a stĺpovej sieni a v severozápadnej bašte sa konávajú rôzne kultúrne a spoločenské podujatia. Na nádvorí zámku je možné tiež navštíviť espresso a čajovňu.